Rimavskosobotskí PORTIKUS nepatria medzi nováčikov na scéne. Ak dobre počítam, toto leto oslávili desaťročnicu, no aj napriek tomu ich diskografia nie je najbohatšia. Zatiaľ majú na konte len jeden dlhotrvajúci album a aj ten vyšiel už pred siedmimi rokmi. Len nedávo znova rozčerili stojaté vody slovenského metalu svojim EP „Reborn“, na ktorom predstavili svoj prerod z kapely, ktorá sa snažila hrať melodicko progresívne, na kapelu, ktorá pritvrdila, dáva väčší dôraz na hudbu a prestala len predvádzať svoje inštumentálne schopnosti. S členmi kapely som sa porozprával nielen o aktuálnom EP, ale pozreli sme sa aj do minulosti a mierne poodhalili i budúcnosť.

Od vydania vášho debutu uplynulo už sedem rokov, čo ste odvtedy robili?

Alexander: Od vydania nášho debutu „Virtual World“ sa udiali dve zásadné zmeny, tou prvou bol príchod Olivera (gitara) v roku 2007 a tou druhou odchod Rolanda (gitara) v roku 2010, čo asi najviac ovplyvnilo našu dlhšiu odmlku týkajúcu sa vydania nejakého nosiča.
Peter: Ja som si odvtedy urobil druhé dieťa. (Smiech.) Ale vážne, hrali sme, robili sme nové veci, po odchode Rolanda sme všetky skladby nechali plávať a pustili sme sa do tvorby nových. Prechádzali sme rôznymi obdobiami, až sme v štúdiu Morpheus u Dávida Kálosiho znovuobjavili chuť do hrania.

Oliver, ako som si všimol na tvojom profile na YouTube, si riadny gitarový nadšenec. Predpokladám, že gitara je vec, ktorú vo svojich rukách držíš asi najčastejšie, a je to dosť počuť aj na tých novších songoch.

Oliver: Ďakujem za pochvalu. Na gitaru hrám v podstate od malička, vždy ma to bavilo viac ako hocičo iné, a tak som cvičil, koľko sa len dalo. Taktiež ma vždy veľmi lákala gitarová hudba rôznych interpretov, ktorými som aj celkom výrazne ovplyvnený. Čo sa týka YouTube videí, myslím, že je to dobrý spôsob propagácie, aj keď posledných pár rokov je to tam už kvalitne preplnené všelijakým gitarovým materiálom. Uploadovanie videí tiež dobre slúži napríklad aj na sledovanie vlastného vývoja v priebehu rokov.

Ako si sa dostal do kapely?

Oliver: Keď chlapci hľadali druhého gitaristu, už som sa s vačšinou členov poznal. Najlepšie vtedy asi s Rolandom, ktorý vedel, že sa hudbe aktívne venujem. Prišiel som na skúšku, niečo som zahral a bolo rozhodnuté.

Prečo vás opustil gitarista Roland?

Oliver: Každý to možno vidí trošku z tej svojej strany, ale povedal by som, že príčinou bola hlavne Rolandova pracovná vyťaženosť a vyskytli sa aj nejaké osobné nezhody. Taktiež som mal pocit, že sa Roland od nás začal vzďaľovať do určitej miery aj hudobne.

Ako som si tak obzeral vaše EP, tak som narazil na logo Ragtime records, no ak som to dobre pochopil, tak oni vám len vyprodukovali CD s obalom, ale celé vydanie ste si zaplatili sami, či sa mýlim?

Peter: Áno, skutočne je to presne tak, teda presnejšie nám drvivú väčšinu zaplatili naši mecenáši. Ragtime records nám spustili z ceny pri uvedení ich loga na booklete. (Smiech.) Inak , skutočne obdivujem všetky kapely, ktoré si v dnešnej dobe vydajú akýkoľvek nosič na vlastné náklady, je to nesmierne finančne náročný podnik a veľmi si vážim ľudí, ktorí aj po toľkých rokoch stoja pri nás a podporujú naše snaženie.

Mecenáši? V dnešnej dobe nájsť na Slovensku firmy, ktoré zafinancujú metalovú kapelu, to musia byť skôr hudobní nadšenci a nie podnikatelia. Či sa mýlim?

Peter: My máme na týchto našich „mecenášov“ jednoducho šťastie a dúfam, že to nezakríknem! Nám za tie roky neskutočne pomohli ľudia, ktorí sú našimi veľmi blízkymi priateľmi už roky, vidia, že sa toho nášho metalu už roky nevzdávame, v šťastí, ani v strasti - ako v manželstve. (Smiech.) Z kamarátov sa počas tých rokov stali úspešní podnikatelia, ktorí bez váhania prispeli, keď bolo treba. Veľa nám pomohli aj úplne cudzí ľudia, podnikatelia a pomohlo nám aj naše mesto. V čase, keď sme hojne koncertovali, sme boli pozvaní primátorom a slávnostne sme prebrali finančný dar od mesta, ako vďaku za reprezentovanie. (Smiech.) Na druhej strane za tým stojí aj kopec roboty z našej strany, napríklad realizácia scén do nášho nového klipu nám priniesla zopár bezsenných nocí. Takže v sumáre sa mýliš, teda aspoň v našom prípade.

Kto je Anakin Fox?

Peter: Anakin Fox, vlastným menom Martin Hossa, je mladý, veľmi talentovaný fotograf, kameraman, režisér a v neposlednom rade už aj náš kamarát. Prvýkrát som ho zaregistroval, keď som videl video pre kapelu MADCULT . Vytvoril videá pre viacero slovenských a zahraničných kapiel, zožal úspechy aj v súťažiach krátkometrážnych filmov. Točí sa aj v komerčnej sfére (Tina, Tomi Popovič), tohto roku vytvoril, ak sa nemýlim, asi desať klipov a teraz v auguste začíname pracovať na našom novom videu k skladbe „Reborn“. Mimochodom je aj autorom nášho bookletu, ale to ty už asi vieš.

Áno, všimol som si a musím povedať, že vyzerá naozaj slušne. Keďže je Martin činný, ako si povedal, aj v „komerčnej sfére“, tak jeho služby asi nie sú lacný špás. Spoluprácu s vami berie ako výpomoc kamarátom, alebo ho normálne platíte?

Peter: Keď sme sa s Martinom zoznámili, tak sme boli iba zákazník, ako každý iný. Dohodli sme honorár a pustili sme sa do natáčania. Počas natáčania sme sa zblížili a stali sa z nás kamaráti. Martin nám potom raz, nejaký čas po natáčaní, povedal, že sa mu s nami veľmi dobre spolupracovalo, pretože to, čo potreboval, sme bez okolkov urobili. Treba spomenúť, že klip bol nízkorozpočtový, takže keď chcel Martin dymovnicu a čln, tak sme si ich museli zohnať, keď povedal, že záber, kde sa nám bude pariť z hláv, bude skvelý, tak sme sa bez papuľovania nechali oblievať vodou, pričom vonku boli štyri stupne. (Smiech.) No a keď sme ho pred časom oslovili k spolupráci na druhom klipe, tak nám hneď na úvod povedal, že ide urobiť svoje doterajšie životné dielo a svoj honorár investuje do natáčania, musím podotknúť, že scenár vyzerá úžasne a „makáme“ ako muly, aby sme ho naplnili.

Uvažovali by ste vôbec o klipoch, ak by ste si ich museli v plnej výške hradiť a pritom ich v podstate nie je kde dať? Samozrejme ak nepočítam YouTube a vašu stránku.

Oliver: Myslím, že aspoň o jednom klipe by sme uvažovali aj za týchto okolností. Bolo by to však bez finančnej pomoci oveľa náročnejšie a možno nakoniec až nezrealizovateľné, nedá sa presne povedať, všetko závisí od náročnosti klipu.

Využili ste služby Jensa Bogrena, priznám sa, páči sa mi, ak naše kapely siahajú po službách skúsených producentov, aj napriek tomu, že niečo také asi lacné nebude.

Peter: Celá táto záležitosť vznikla na podnet Davida Kálosiho (Morpheus studio), nám sa zhruba v tej dobe podaril husársky kúsok s Mattom Guillorym, tak nás David nahovoril, aby sme oslovili aj Bogrena, on si vyžiadal skladby a so spoluprácou súhlasil. Čo sa týka peňazí, tak to bola celkom zanedbateľná čiastka, skôr sme zostali prekvapení, že obaja so spoluprácou súhlasili a aj ich reakcie boli veľmi pozitívne.
Oliver: S rozhodnutím, aby naše nahrávky zmastroval práve Jens Bogren, sa prišlo v podstate preto, lebo zhodou okolností všetky kapely a nahrávky, ktoré nám počas nahrávania po zvukovej stránke slúžili ako akési vzory, napr. SYMPHONY X, JAMES LABRIE - „Static Impulse“ a iné, vyšli práve z jeho dielne.

Chystáte sa po podobnej výpomoci siahnuť, aj keď budete nahrávať chystanú radovku?

Oliver: Myslím, že to bude záležať hlavne od toho, kde budeme nahrávať a či to vôbec bude potrebné. Každopádne sme ale boli s výsledným produktom Jensa Bogrena nadmieru spokojní, takže podobným možnostiam sme v budúcnosti otvorení.
Alexander: Myslím, že by to vôbec nebolo na škodu , skôr pozitívum, ale ako už povedal Oliver, či to vôbec bude potrebné.
Peter: Určite nad tým budeme minimálne uvažovať.

Ako prezradil Peter, na „Reborn“ ste siahli aj po výpomoci klávesaka Matta Guilloryho. Keď odhliadneme od faktu, že ho máte radi ako hudobníka, myslíte si, že jeho hosťovanie na vašom albume vám nejako pomôže, napríklad s predajnosťou vášho EP?

Peter: Nie, to si nemyslím, aj keď určite zopár ľudí spozornie pri zaregistrovaní jeho mena. Pre nás to bola výzva a zároveň veľmi zaujímavé, poslať podklady a čakať, čo ti hudobník svetového rangu do sklady zakomponuje. Čo keď sa nám to nebude páčiť ? Poslal nám svoje sólo s otázkou, či by to nejako takto bolo dobre a presne nejako takto to bolo výborne (Smiech.) Na samý záver nám ešte každému jednému vystrúhal poklonu a čo viac ti treba k spokojnosti.
Oliver: Nad tým sa nikto z nás nejako extra nezamýšľal. Osobne si nemyslím, že jeho hosťovanie bude mať za následok vyššie predaje. O to nám však ani nikdy nešlo. Hosťa, či už Guilloryho, alebo niekoho iného, sme chceli predovšetkým kvôli tomu, aby bolo na nahrávke niečo naviac, niečo zaujímavé.

Chceli ste nejakú pridanú hodnotu, niečo, čo ste vy osobne nevedeli nahrávke dať a čo by v konečnom dôsledku potešilo hlavne vás samotných?

Peter: Takto by som to určite nepovedal, chceli sme nejaký iný uhol pohľadu, niečo, čo pre nás nie je typické. Matt je známy svojou jedinečnou „gitarovou“ technikou hrania na klávesoch a kúsok toho jeho génia sme chceli mať na našej nahrávke. Samotnú stavbu skladby ničím neovplyvnil. Keby so spoluprácou nesúhlasil, tak by celé sólo bez prerušenia zahral Oliver.

A ako to riešite na koncertoch, hráte to Mattove sólo, alebo ho vypúšťate?

Peter: Nie, nevypúšťame, Oliver hrá sólo na gitare.
Oliver: Spomínané sólo má výrazný gitarový feeling, hlavne čo sa týka techniky hry ako aj zvuku, preto nie je problém ho prerobiť do gitarovej verzie.

Hrali ste na Metal Campe v slovinskom Tolmine v roku 2007, a to ako prvá kapela z našich končín. Ako ste sa tam dostali a ako ste sa tam cítili?

Peter: Áno, je to tak, poslali sme naše CD organizátorom a oni si nás vybrali, po tento okamih to bolo veľmi jednoduché, potom to stálo ešte veľa námahy nášho bývalého manažéra Paľa Marka (ex-CONDEMNATION). Cítili sme sa tam výborne, celá akcia je zakomponovaná v nádhernej scenérii slovinského národného parku. My sme už s hraním v zahraničí skúsenosti mali, takže sme očakávali, že to bude iný level, no a aj bol.
Oliver: Čo sa týka slovinského Metal Campu, bol som najviac prekvapený asi prístupom ku kapelám zo strany usporiadateľov. Všetko fungovalo naozaj hladko a bez zbytočných problémov. Atmosféra bola po celkovej stránke skutočne dobrá, jediným mínusom bolo asi to, že sme hrali na B-pódiu dosť neskoro v noci, keď navyše v tom istom čase hrali na hlavnom myslím BLIND GUARDIAN. To znamenalo dosť nízku účasť pod tým našim.
Alexander: Myslím, že táto akcia utkvie dlho v našej pamäti, hlavne z hľadiska maximálnej profesionality celého usporiadateľského tímu.

Spomínali ste skúsenosti s hraním v zahraničí, kde všade ste hrali a aké sú podľa vás rozdiely medzi tamojšou organizáciou a tou našou?

Peter: Áno hrali, sme v Maďarsku, Čechách, Poľsku, Slovinsku, Litve, Lotyšsku a to je asi všetko. Najväčší rozdiel je podľa mňa v prístupe organizátora ku kapele a v propagácii. mnohokrát pocit, že vadíme esbeéskárovi, zvukár robí robotu za trest a božechráň mu povieš, že niečo neznie tak, ako si predstavuješ, a celkovo sa cítiš, že si ešte aj tomu organizátorovi na obtiaž. (Smiech.) Samozrejme máme aj doma usporiadateľov, ktorí robia podujatia s veľkým oduševnením, ale je ich ako šafránu. Na druhej strane netvrdím, že všetky akcie, ktoré sme odohrali v zahraničí, boli zorganizované na sto percent. Napríklad, boli sme s LIQUID BOOGIE ROLL pozvaní na jeden festival do Maďarska, na webovej stránke bol fest odprezentovaný ako jeden z najväčších u našich južných susedov s účasťou všetkých najpodstatnejších médií a keď sme po siedmich hodinách dorazili na miesto konania, tak sme ostali v šoku. Z obrovského festivalu nebolo nič, bol to koncert v maštali na pódiu zbúchanom z paliet. (Smiech.) Ale celkovo je „servis“ v zahraničí na úplne inej úrovni ako u nás doma, či sa to niekomu páči, alebo nie, aj keď ma tento fakt mrzí neskutočne.

Dopočul som sa, že ste angažovali druhého speváka. Čo si od jeho služieb sľubujete?

Oliver: Dôvodom bol fakt, že screamy, ktoré sa čoraz častejšie začali objavovať v našej hudbe, boli na určitých miestach pre jedného speváka nezvládnuteľné, keďže sa dosť často prekrývali so spevom. Na štúdiových nahrávkach to problém nebol, ale na koncertoch začali akosi chýbať, a tak sme sa rozhodli túto medzeru vyplniť ďalším človekom, konkrétne Robertom Uhrincom.

Nová posila ostane len pri tých vami spomínaných „screamoch“, alebo využijete jeho služby aj hlbšie?

Peter: Zatiaľ sme vo fáze v ktorej Robo nezasahuje do tvorčieho procesu a plne sa venuje screamom.
Oliver: Roba sme zobrali do kapely v podstate čisto kvôli screamom a tam to pravdepodobne aj zostane.

Teraz prejdime od hudby k iným témam. Peter, počul som, že si veľký nadšenec histórie, vraj rád navštevuješ rôzne hrady a zámky. Chodievaš aj do zahraničia, či ti stačia tie naše slovenské?

Peter: Áno, históriu mám skutočne rád. Každé jedno leto využijem na to, aby som aj so svojimi deťmi navštívil nejaké hrady, zámky, kaštiele. Aj toto leto už máme čo to za sebou. Navštevujeme hlavne tie naše, ale bol som si už pozrieť skvosty v Maďarsku, Čechách, Poľsku, Taliansku, Francúzku, Anglicku, atď. Vlastne som mal skôr spomenúť, čo som ešte nestihol pozrieť. (Smiech.) Veľmi chcem navštíviť hrady v Rumunsku.

Predpokladám, že by si rád videl Drakulov hrad...

Peter: Určite by som si rád pozrel asi najznámejší Bran a menej známy Poenari, ktoré sú spojené s rodom Tepešovcov.

Čo je podľa teba na histórii také fascinujúce?

Peter: Tak toto je ťažká otázka. Fascinuje ma na nej skoro všetko, nefascinujú ma nejakí konkrétni dejatelia, skôr sa vždy nechám unášať tou umeleckou stránkou histórie a vtedajším spôsobom života. Fascinuje ma, ako vtedajšia architektúra zapadla do okolitej krajiny, nie ako tie naše moderné kraviny (česť výnimkám). Vždy ma teší, keď navštívim pamiatku v dobrej kondícii a naopak, vždy som rozhorčený, keď vidím, že niečo, čo pretrvalo storočia, niekto šmahom ruky zlikviduje, či už to bolo v minulých storočiach, či v súčasnosti.

Keď ste boli na festivale v Slovinsku, tam si nenavštívil žiaden?

Peter: V Slovinsku nie, tam sme si stihli pozrieť jedine národný park, ktorý bol neskutočný, ale odskočili sme si pozrieť historické mesto Trieste v Taliansku.

Čo hovoríš na vypálenú Krasnú Hôrku?

Peter: Najskôr som si myslel, že je to nejaký fake, a keď som si uvedomil, že nie je, tak ma premohla obrovská zlosť, ktorá pretrváva. a keby som sa vyjadroval ďalej, tak by ma asi obvinili z rasizmu. Chodili sme tam tak často, ako sa dalo, syna som tam navlačoval už v klokanke a zrazu to podpália dvaja... Samozrejme, že sa začalo riešiť, že hradný kopec nebol udržiavaný a podobné kraviny, a neriešila sa podstata veci. Videl som dosť ešte menej udržiavaných hradných kopcov, pod ktorými ale nežili neprispôsobiví asociáli, hrady stále stoja a netreba z nich zametať tristo kubíkov zhoreného dreva.

Krásna Hôrka sa dá považovať za akýsi symbol histórie Slovenska, takže tie emócie okolo požiaru boli samozrejme značné, ale na druhej strane, aj také veci sa stávajú. Nedávno podobne zhorel skoro do tla tristoročný kaštieľ v Beňadikove, kde ho tiež podpálili deti a pokiaľ sa nemýlim, neboli to deti z nejakej neprispôsobivej komunity. Mám taký dojem, že sa po požiari Krásnej hôrky emócie otočili zlým smerom. Namiesto toho, aby ľudia rozmýšľali ako pomôcť hradu, alebo ako pozitívne zmeniť život takýchto komunít, sa väčšina ľudí utiekla k nenávisti voči Rómom všeobecne. Veď ani tie deti nemôžu za to, kde sa narodili, a ani za to, ako ich rodina a okolie vychováva.

Peter: Každý máme na danú problematiku svoj uhol pohľadu a navrhujem, aby sme sa do nej nenechali hlbšie vtiahnuť, aj tak mám pocit, že akákoľvek téma, ktorú v poslednom čase ľudia načnú k rozprave, končí pri Cigánoch a už nie pri sexe, ako tomu bolo kedysi. (Smiech.)

OK, o sexe sa asi baviť nebudeme, takže poďme späť k vašej tvorbe. Svoj záujem o históriu pretavuješ aj do vašej tvorby, napríklad cez textovú zložku? Či tvorbu textov má na starosti niekto iný?

Peter: Texty má na starosti výhradne Gabo, takže to je jednoznačne otázka smerovaná na neho.
Gabriel : Texty píšem v prvom rade na základe pocitov z danej skladby či skôr útržkov, nápadov k novej skladbe, pretože hudba a text vznikajú u nás viac menej súčasne. Pri tom sa ale stále opieram o jednu myšlienku, ktorá je nositeľom pripravovanej platne a z ktorej môže vzniknúť mnoho textov z rôzneho prostredia, príbehu, témy atď. Napríklad na „Virtual World“ boli texty rôzneho charakteru, ale stále mali spoločné jedno, a síce vymaniť sa z reálneho sveta. Takisto „Reborn“ hovorí o znovuzrodení, príchode niečoho iného, nového, aj keď je každý text osobitým nositeľom tejto myšlienky.

Kde vás naši čitatelia môžu najbližšie vidieť naživo a presvedčiť sa o vašich kvalitách?

Oliver: Naše najbližšie vystúpenie bude u nás doma, čiže v Rimavskej Sobote, konkrétne v GAB klube 27. septembra, kde odohráme koncert spolu s kapelou INNER FEAR.